DHZ (OZ)

Predseda:Ing. Martin Gabauer
Veliteľ DHZ: Ing. Peter Hutka
Strojník: Juraj Jurčo
 

Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky
Dobrovoľný hasičský zbor Liptovská Porúbka

Obyvatelia obce pôvodne pásli statok zemepánovi, rúbali a klčovali horu a pálili drevené uhlie pre neďalekú Mašu v Liptovskom Hrádku. Od toho, že vznikla vlastne na porúbanisku dostala meno Porúbka. Roky plynuli, dedina sa zväčšovala, pribúdalo domov a hospodárskych stavísk. Boli to drevenice pokryté slamou a šindľom. Domy boli nastavané husto pri sebe a preto nie div, že za takýchto podmienok oheň často zničil celú obec alebo jej časť. Spomeniem len niektoré. V sobotu 15. augusta 1829 vypukol požiar vo dvore u Petranov (tento dvor sa nachádzal tam, kde je teraz kultúrny dom a pohostinstvo) a celá obec ľahla popolom. Požiar vznikol od blesku za búrky, ktorý zapálil hospodárske stavy. Ďalší veľký oheň bol 9. septembra 1889. Vznikol neopatrnosťou gazdu vo dvore u Šebov, keď gazda mlátil zbožie a fajčil fajku. Ohňu podľahol celý Hor až po cestu do poľa pred Šlaukovcami. Požiar 10. júla 1904 vznikol v maštali u Šimčekov a zničil školu a drevený kostol. Zastavil sa pri pekárni u Šlaukov, zhľadom k tomu, že to bola stavba múraná. Ohne vznikali aj potom, veď drevená, husto zastavaná obec bola ich dobrou živiteľkou. Vznikali neopatrnosťou, ale aj podpaľačstvom. Hasenie požiarov bolo v tej dobe veľmi primitívne, svojpomocou - vedrami. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa začali zakladať hasičské zbory. Medzi 11 organizovanými zbormi na území dnešných okresov LM a RK založil sa v roku 1878 hasičský zbor i v našej obci. Organizácia bola polovojenská a velilo sa po maďarsky. Členovia sa rekrutovali z vyslúžených vojakov. Ako požiarnu techniku používali jednocilindrovú striekačku, do ktorej sa liala voda vedrami a neskôr ručnú štvorkolesovú dvojcylindrovú striekačku. Z tejto doby sa spomínajú velitelia: Eduard Klein, Vincent Špán a Adolf Hass, ktorý bol veliteľom určitý čas aj po 1. svetovej vojne. Po utvorení ČSR hasičstvo stagnovalo, ale zbor v obci vykonával svoju činnosť naďalej. Veliteľom sa stal Pavel Krcho a veliť sa začalo po slovensky. Po založení OHJ v Liptovskom Hrádku v máji v roku 1925 sa rozprúdila organizačná činnosť a v OHJ bolo sedem organizovaných zborov. V Liptovskom Hrádku sa do organizačnej práce zapojil Ervín Špitzkopf, notár z Dovalova a Ervín Smalek, okresný náčelník. Zbory sa zakladali v každej obci Horného Liptova, takže pri zlúčení okresov LM a LH, len Vyšná Boca bola bez organizovaného hasičšského zboru. Funkciu veliteľa v tej dobe v našom zbore zastával Michal Capko. Obrat v práci hasičov v našej obci nastal príchodom učiteľa Adama Benku v roku 1931. Zažehnali sa nezhody medzi členstvom, ktoré predznamenávali rozpad zboru. Veliteľom bol zvolený už spomínaný A. Benko a jeho predchodca M. Capko sa stal členským veliteľom. Zbor sa zreorganizoval, prišli noví a mladí členovia, obnovila sa činnosť výcviku ako aj činnosť kultúrno - spoločenská a zbor sa v krátkom čase dostal na popredné miesto v okrese.

Noví členovia sa prijímali na skúšobnú dobu minimálne 3 mesiacov a ak sa kandidát osvečil správaním i prácou, bol prijtý za riadneho člena. Takýto postup bol samozrejmý a nielen to. Aj po prijatí ak člen porušil stanovy alebo domáci poriadok, mohol byť vylúčený zo zboru. Toto sa v našom zbore stalo však iba v jedinom prípade. V tej dobe sa javila potreba zakúpiť pre zbor motorovú striekačku. Veliteľovi sa podarilo presvedčiť väčšinu členov obecného zastupiteľstva a v rokoch hospodárskej krízy vymohol sa súhlas na objednávku motorovej striekačky typu Fláder, ktorú zbor prevzal koncom leta 1934 a vy ju dnes môžete vidieť po veľkej obnove v našej výstavnej expozícii. Technická skúška spojená s krstom novej striekačky pred očami občanov dopadla veľmi dobre a krstnou matkou striekačky sa stala slečna Anna Handelová. HJ poskytla zboru 10 000 Kčs a zvyšok 24 000 Kčs zaplatila obec formou obecnej prirážky k daniam. Nová motorová striekačka sa vyznamenala hneď v tom istom roku, keď pri požiari u Slávikov zhorel len krov a dom Lipanovcov sa podarilo celkom zachrániť aj keď boli postavené vedľa seba. V súvislosti s Fláderkou chcem ešte spomenúť požiar u Capkov - Fiľárovcov v roku 1940, keď sa ťahala voda hore závozom z potoka a neprajníci hasičov a ich činnosti poprepichovali hadice, aby znemožnili účinný zásah. Ešte pred kúpou motorovej striekačky, domáhal sa zbor stavby novej požiarnej zbrojnice, ale nepochodili. Až keď už bol stroj doma, začalo odporcom stavby vŕtať v hlave, kde striekačku umiestniť. Dala sa dočastne pod bránu u pána Vargu. Nakoniec sa zbrojnica vybojovala. Murársky palier Ján Šimovček ml. vypracoval plán, hasiči rozobrali starú drevenú striekačkáreň, vykopali a vybetónovali základy a na jar 1935 stála nová požiarna zbrojnica aj so sušiakom na hadice. Na výstavbu prispeli i občania. Najviac J. Šimovček a M. Mesiarová, ktorá sa stala krstnou matkou novej požiarnej zbrojnice. Zas bola väčšia chuť do práce. Zaviedlo sa teoretické i praktické školenie členov z ručnou i motorovou striekačkou. V období medzi dvoma svetovými vojnami sa vystriedali títo velitelia: Pavel Krcho, Michal Capko, podveliteľmi boli Samuel Chomo a Ján Mesiar. Z nášho zboru vzišli aj funkcionári OHJ: A: Benko, F. Šoltés, J. Holbus a M. Kubek. Na nedeľné cvičenia zvolávali členov zavčas ráno trubači: J. Chomo, Š. Helebrandt, M. Tekel a P. Kuzma. O dopravu techniky a hasičov sa starali majitelia konských záprahov, ktorí mali pohotovosť vždy po týždni, čo bolo vyznačené na tabuli v požiarnej zbrojnici. V týchto časoch bol zbor najsilnejší. Mal dve čaty mužov a jednu čatu žien. Vojnové roky druhej svetovej vojny poznačili aj prácu DHZ. Zaznamenali sme oslabenie činnosti, lebo mnoho našich členov narukovalo k armáde. Zapojili sa aj do SNP a niektorí z nich v týchto bojoch aj padli. Po oslobodení prešla organizácia mnohými zmenami. Dlhoročný názov DHZ nosil pečať až do roku 1950 a podliehal OHJ. Z dôb ZHJ bola zachovaná 1. hasičšká zástava, ktorú vlastnil náš zbor. Z našich členov a členiek sa viacerí dobrou prácou v našej organizácii prepracovali do nadriadených orgánov a to okresných, krajských, ale aj do vtedajšieho ÚV ZPO. Boli to : Miroslav Haluška, Anna Šedivá, Martin Kubek, Pavol Búda a Ján Beňo. Nadobudnuté skúsenosti prenášali do práce našej organizácie a tak táto vykazovala veľmi dobré výsledky. Túto prácu si všimli aj nadriadené orgány pri previerkach DHZ, ako tomu bolo aj 12. októbra 1947. Citujem:"Veliteľstvo OHJ s radosťou konštatuje, že DHZ v Porúbke od rokov vykazuje peknú činnosť. Je to jednak dobrá vôľa a ochota členov zboru pri riadnych cvičbách, ale tiež snaha zveľaďovať hasičský inventár - výstroj i výzbroj. Administratíva zboru je vo vzornom poriadku. Vedúci funkcionári zboru vedia udržiavať kázeň a úctu v zbore v intenciách nových základov reorganizovaného zboru bývalým veliteľom Adamom Benkom. Veliteľstvo OHJ, zastúpené okr. vel. Jozefom Chrobákom, nám. veliteľom Michalom Poprčkom, Adamom Benkom a okr. dozorcom Martinom Rázusom vyslovuje vďaku činovníkom a všetkým ochotným členom zboru, prosí ich o vytrvalosť v práci, aby zbor stále napredoval a bol vzorom v našom okrese." Z týchto ale aj predošlých riadkov vidíme bratia a sestry, milí hostia, že slová o dobrých výsledkoch sú príkladom plnení si úloh na každom poste v zbore v tých rokoch nie sú nadsadené ani náhodné. Za všetkým stoja ľudia a hlavne tí, ktorí tých ostatných vedú správnym smerom. Patrí sa v tejto súvislosti uviesť mená tých čelných funkcionárov, s menami ktorých je spojené riadenie zboru v povojnovom období: funkciu predsedu vykonávali od roku 1945 títo bratia: Slivka Koloman, Kočtúch Mikuláš, Šlauka Jozef, Marhefko Ján a celkom výnimočný medzi nimi je Rudolf Haluška, ktorý túto funkciu vykonával 27 rokov. Veliteľmi od roku 1944 boli: Capko Michal, Kuzma Ondrej, Trnovský Gustáv, Čajnák Branislav, Beňo Ján st., Glavo Ján, Probier Matej ml., Kočtúch Stano a Kováč Pavol do roku 1984. Všetkým týmto, ktorí zbor v povojnových rokoch viedli patrí úprimná vďaka. V predošlých rokoch bolo spomenuté, že v zbore pôsobilo aj ženské družstvo, ktoré bolo založené v roku 1941 a v roku 1942 to už bola čata. Organizačne bola riadená tak, že všetku agendu si robili sami členky a podliehali predsedníctvu v zbore. Boli postavené na úroveň mužov, prevádzali cvičenia samostane, ale aj spoločne s mužmi. Nakoľko pri požiaroch často vznikali úrazy, boli vyčlenené ako sestry sanitárky, ktoré mali neskôr kontakt aj s ČSČK.

V roku 1943 všetky členky absolvovali kurz ošetrovateliek, ktorý viedol Dr. Benhardt a v roku 1944 sa všetky zapojili do SNP i keď každá s iným poslaním. Veliteľkou tohto družstva, neskôr čaty, bola Milka Tekeľová-Jarabáková neskôr Anna Hutková (Šedivá), Oľga Štarková, Milka Helebrantová, Oľga Halušková a Viera Bellová a iné.

Činnosť ženských družstiev sa datuje do roku 1979.Od tohto roku sa nám žiaľ ženské družstvo nepodarilo zostaviť. Jednak to bolo zmenou klímy v spoločnosti po roku 1968 a jednak nezáujmom mladých dievčat pracovať v takomto spolku ako boli hasiči. Zdanlivá demokracia im zrejme poskytovala viac iných zaujímavejších činností. Je treba povedať, že ochabla aj práca mužskej časti zboru a to až tak, že v roku 1969 sme vôbec neboli na súťaži PD. To sa ale našťastie hneď o rok zmenilo a do súťaže sme zapojili dve PD mužov a vytvoril sa aj kolektív žiakov, čo bolo akou takou zárukou omladenia členskej základne v budúcnosti. Za aktívnu prácu boli členovia zboru, ale aj zbor samotný odmenený rôznymi uznaniami a vyznamenaniami.

V novodobej histórii nášho zboru, mala nezastupiteľné miesto aj preventívno - výchovná činnosť. Na kvalite tejto práce bolo možné pozorovať ako sa znižuje požiarovosť v našej obci. To ale neznamenalo poľaviť vo výcviku, či príprave na iné živelné pohromy. Požiare nevznikali len v rodinných domoch, či hospodárskych stavoch, ale rozvojom priemyslu a výstavbou nových fabrík, vytvárali sa aj nové možnosti vzniku požiarov, hlavne vo výrobnom procese. Našu obec aj okolie často postihovali aj záplavy a povodne, preto členovia zboru museli byť pripravení čeliť aj tomuto živlu. Viac o týchto udalostiach sa môžete dozvedieť zo správy, ktorú som predniesol pri 120. výročí založenia DHZ v našej obci. Krátko spomeniem len tie najväčšie udalosti za posledných päť rokov. V roku 2000 to bol jeden z najväčších požiarov lesa v histórii. Trval viac ako dva týždne a náš zbor pracoval pri tomto požiari od 20.4 do 5.5. 2000. V roku 2001 to bol požiar rodinného domu na Šmýkanci pri Kráľovej Lehote v katastry našej obce, keď za silnej búrky udrel blesk do kotviacej tyče prívodu elektrickej energie, od ktorej sa vznietili rozvody elektriny a vzhľadom na to, že to bol dom typu "okál" nepodarilo sa ho zachrániť ani keď bol zásah podporovaný silným dažďom. Rok 2002 bol nešťastný pre rodinu Ondíkovú, keď vlstnou nepozornosťou prišli doslova o strechu nad hlavou. Zhorel krov a zariadenie podkrovia. V tomto roku sme požiar, ktorý by stál za zmienku nezaznamenali, ale zasahovali sme pri povodniach na jar v Kráľovej Lehote. Samozrejme, že v tomto období sa vyskytli menšie požiare trávnatých požiarov o ktorých nie je potrebné sa zmieňovať. Neoddeliteľnou súčasťou, ba povedal by som základnou hybnou pákou zboru bola strojná služba. Ako som už spomenul, zbor vlastnil dve ručné striekačky a striekačku Flader, v roku 1957 pribudla do strojného parku DS - 16, potom motorové vozidlo a v roku 1975 PPS-12, takže naša materiálna základňa bola v celku vyhovujúca. Požiarnu techniku mal v počiatku na starosti Ferdinand Handel, ktorý bol dlhoročným strojníkom. V práci mu pomáhali aj členovia Frniak Ľudovít, Michal Lenárt, Jozef Šoltés, Čajnák Branislav a iní. Po ňom dlhé roky pracoval ako strojník a vodič Koloman Cupra, ktorý odovzdáva toto žezlo mladému členovi Ladislavovi Hutkovi. Nedá sa spomenúť všetko, čo prežili a prežívajú títo obetaví členovia. Možno za nich hovoria naše požiarne mašinky, ktoré už uchránili mnoho finančných i materiálnych hodnôt u nás ale aj v okolitých obciach. Keď hovoríme o technickom vylepšení situácie v zbore, nemôžeme to žiaľ povedať o zlepšení personálnom. Nepodarilo sa nám udržať vysoko postavnú latku organizovanosti ženských a žiackych družstiev, ktorá krátko po oslavách storočnice zboru začala stagnovať, až nakoniec celkom ustala. Ženy, ktoré v zbore ostali sa obmedzili len na hospodársku, či kultúrnu činnosť. U žiakov bolo tých príčin viac, ale boli to hlavne: slabé ročníky v miestnej ZDŠ, sociálne zloženie ako aj nezáujem detí, rodičov, či učiteľov o udržanie KMP. Ďalším významným medzníkom bol rok 1984. Od výročnej členskej chôdze, ktorá sa konala začiatkom toho roka, začína pracovať výbor v tedy ZO ZPO v novom zložení. Funkciu predsedu preberá Ján Beňo ml. a funkciu veliteľa Ladislav Hutka. Zmeny nastali aj na ostatných postoch vo výbore, ale dosť často sa členovia na týchto postoch menili. Dnes výbor pracuje v tomto zložení:

• predseda - Ladislav Hutka
• veliteľ - Ing. Peter Hutka
• tajomník - Mgr. Jana Gazdičová
• ref. prevencie - Roman Hrvol
• zást. veliteľa - Ing. Martin Lenárt
• strojník - Juraj Jurčo
• pokladník - Ing. Martin Gabauer
• revízor - Ing. Peter Pagáč

Previerky pripravenosti DHZ - je to jedna z foriem overenia bojaschopnosti a pohotovosti k plneniu si svojich povinností hasičských jednotiek a požiarnej techniky. Aj keď tieto prebiehajú súťažnou formou, sú neoddeliteľnou súčasťou školenia a výcviku jednotiek PO. Aj náš zbor po určitej stagnácii si kládol za cieľ pri oslavách 120. výročia omladiť kolektív, ktorý sa zúčastňuje PP a tak znovu pozdvihnúť latku výkonnosti a bojaschopnosti medzi popredné kolektívy v okrese. Prvým krokom bolo omladenie členskej základne a následne založenie KMP, ktorý sa po rôznych peripetiách predsa len podarilo založiť. Dnes už tento kolektív produkuje chlapcov v dorasteneckom veku, ktorí výborne dopĺňajú družstvo mužov. Toto družstvo si zodpovedným prístupom k výcviku získalo veľmi dobré postavenie v okrese, keď v roku 2001 postúpilo z obvodového kola na kolo okresné a po víťazstve až na kolo krajské v Turzovke. Tam sme síce zaplatili akúsi nováčikovskú daň, ale na eláne to družstvu neubralo a s vervou sa pustilo do prípravy na ďalšie súťaže a previerky. Rok 2002 bol pre mužov rokom nepostupovým a celkovým súčtom skončili v okrese na peknom 3. mieste. V tom istom roku OV DPO v spolupráci s Odb. PO OÚ v L. Mikuláši usporiadali 1. ročník OHL. Naše družstvo po výborných výkonoch a viacerých víťazstvách skončilo napokon na 2. mieste. Keďže výcvik stále napredoval a družstvo sa začalo pripravovať aj kondične pod vedením kondičného trénera, právom sme očakávali v tomto roku dobré výsledky. Tie sa aj dostavili. Družstvo vyhralo obvodové kolo, okresné kolo a postúpilo na krajské kolo do Turian v okrese Martin. Tam práve pred týždňom v sobotu 12.7.2003 skončilo po výbornom výkone na 6. mieste. Chcem poďakovať veliteľovi družstva a všetkým jeho členom za vzorný prístup k školeniu a výcviku, ako aj za vzornú reprezentáciu obce i zboru. Po troch rokoch činnosti KMP môžeme tiež konštatovať, že kolektív z roka na rok zvyšuje svoju výkonnosť a tiež vzorne reprezentuje našu obec i zbor. Už dvakrát sa zúčastnili členovia súťaže v hale O pohár prezidenta DPO SR vo Svite a s ich vystúpením medzi najlepšími kolektívmi v SR sme boli spokojní. Vlani na okresnom kole hry Plameň sa im až tak nedarilo, ale v tomto roku si to vynahradili, keď na okresnom kole s prehľadom zvíťazili. Škoda že aj pre nich to nebol rok postupový. Budú sa musieť snažiť o to viac v budúcom roku. Aj tu musím vyzdvihnúť prácu vedúcich kolektívu MP Petera Hutku a Martina Gabauera, ktorú odviedli pri príprave tohoto kolektívu. Samozrejme vďaka patrí aj všetkým členkám a členom KMP. V uplynulých 5 rokoch nezanedbali sme ani prácu kultúrno-spoločenskú. Poriadali sme dni detí v MŠ pri príležitosti MDD, začali sme poriadať hasičské plesy - tohto roku to bol už II. reprezentačný hasičský ples. Aj keď v skromných podmienkach, ako to vidíte aj dnes, ale darí sa nám aj touto formou naplniť potreby našich členov a sympatizantov. Viackrát sme navštívili našu družobnú organizáciu v Žimroviciach v Sliezku, ako aj priateľov z Ochotnickej strazy požarnej v Bojanove v Poľsku, pri ich výročí 80. rokov založenia organizácie. V spolupráci s OcÚ sme usporadúvali resp. pomáhali pri usporiadaní turisticko-spomienkovej akcie "Výstup na Slemä", usporiadali sme JBŠD pre kolektívy MP, oslávili sme významné životné jubileá s našimi členmi a samozrejme sme sa zúčastnili aj smútočných rozlúčok so vštkými v úvode menovanými členkami a členmi nášho i družobného zboru. Nie zanedbateľná je pre nás aj brigádnická činnosť, tak pre iné organizácie, ako aj na našich zariadeniach a požiarnej technike, výzbroji a výstroji. Len pri prestavbe PS-12 na PS-15 naši členovia odpracovali naši členovia vyše 250 brigádnických hodín. Najviac však Peter Hutka a Martin Gabauer. Práce a hodiny strávené týmito dvoma členmi na obnove striekačky Flader, ktorú ste mali možnosť vidieť, ešte nie sú vyčíslené, keďže práce na striekačke ukončili len v priebehu tohto týždňa, ale sú to stovky hodín a ja sa skláňam pred ich zanietenosťou a vytrvalosťou, ktorú v tomto smere preukázali - všetka česť ! Nezabudnuteľné chvíle nám priniesol rok 2000, kedy sme v zbore privítali náš nový prápor. Za pomoci OcÚ, sponzorov ale aj členov DHZ podarilo sa mi splniť môj dlhodobý sen, aby náš zbor mal znovu svoj prápor. Tento môj sen naplnila fy. Božka zo Skalitého, ktorá nám tento prápor zhotovila. Srdečná vďaka aj do Skalitého. Každoročné stavanie Vianočného stromčeka v obci patrí už desaťročia neodmysliteľne k práci hasičov. Spoločne s občanmi sa potom stretávame pri ňom, aby sme sa rozlúčili so starým rokom a privítali rok nový. Dúfajme, že aj ten ďalší Nový rok a tie ďalšie Nové roky budú pre nás rovnako úspešné ako boli tie predchádzajúce a tento terajší. Musíme však pripomenúť, že v minulosti bol ďaleko väčší záujem o našu prácu zo strany občanov ako dnes. Preto Vás prosím o ďalšiu spoluprácu, aby viac ako 125-ročná tradícia nášho hasičského zboru sa i naďalej úspešne rozvíjala.

Len smelo zdatne do boja
keď zúri ohňa žiar,
tým sláva čo sa neboja
dať život na oltár.